Tomáš Segíň je hokejista-moravčan, ktorý prezentuje slovenský a zlatomoravecký hokej v zahraničí. Momentálne hrá za mužstvo Sanglierrs Arvernes v meste  Clermont Ferrand vo Francúzsku. Ako sa mu darí a iné otázky Vám prinášame v nasledujúcom rozhovore.

Odkedy a kde momentálne hrávaš hokej?

Hokeju sa venujem od svojich piatich rokov. Priviedol  ma k nemu môj otec za čo som mu veľmi vďačný. Momentálne pôsobím vo Francúzsku, kde hrám za team Sanglierrs Arvernes v meste  Clermont Ferrand.

 Venoval sa ešte niekto z vašej rodiny športu ?

Môj otec bol športovec-futbalista, výborný bežec a samozrejme hokejista. Neskôr pôsobil ako hokejový tréner a taktiež aj môj  brat Peťo bol vedený k športu a venoval sa hokeju aktívne 15 rokov.

Si spokojný so svojimi spoluhráčmi a trénerom?

So spoluhráčmi vychádzam veľmi dobre. Vytvorili sme dobrý, prevažne mladý kolektív hráčov. Rozumieme si na ľade aj mimo neho.

Čo sa týka trénera je to bývalý hráč, ktorý hral najvyššiu francúzsku ligu, no ako tréner pôsobí ešte len prvý rok, takže zbiera skúsenosti. Naším cieľom je hrať Play-off a pevne verím, že sa nám to podarí.

 Rozumieš trénerovi čo od teba vyžaduje?

Tak určite 🙂  Tréner odo mňa očakáva zodpovednú pracú odvedenú na ľade a produktivitu. A taktiež dobrú defenzívnu hru.

 Koľko hodín denne venuješ tréningu? 

Denne máme hodinu na ľade a potom venujem tréningu už len individuálne-snažím sa pred každým tréningom dobre pripraviť, čo znamená dobrý strečing  a 2-3x do týždňa mám posilňovacie cvičenia.

Akí  sú  fanúšikovia klubu?

Sú super, prežívajú s nami každý jeden úspech aj neúspech. Neustále nás povzbudzujú a vedia vytvoriť fantastickú atmosféru. Strašne nám to pomáha a ceníme si ich podporu.

Čo robievaš vo svojom voľnom čase?

Vo voľnom čaše  sa snažím relaxovať, učím sa reč, a veľa času trávim s mojim dlhoročným kamarátom a spoluhráčom Jurajom Vargom a jeho rodinou. Taktiež vypomáham pri tréningoch detí v klube, kde sa venujeme aj postihnutým deťom.

 Čo ťa motivovalo k tomu aby si išiel hrať do zahraničia hokej?

Odmalička to bol môj sen hrať hokej a živiť sa ním, ako aj pôsobiť niekde v zahraničí. Samozrejme k tomu prispela aj nie veľmi dobrá situácia s hokejom na Slovensku.

 Kto je tvoj vzor?

Nemám nejaký špeciálny vzor hokejistu, ale keď som bol mladší, páčila sa mi hra Erika Lindorsa, ktorý nosil na drese číslo 88. Podľa neho som aj ja v mládežníckych kategóriách nosil toto číslo, ale dnes je hokej úplne iný, je oveľa rýchlejší, dynamickejší, ale stále sa dobre pozerá na hru Pavla Dacjuka, Jaromíra Jágra  alebo Mariana Hossu.

Ako budeš  tráviť Vianoce?

Dostali sme od trénera voľno, takže na Vianoce a Nový rok poletím domov na Slovensko. Na tieto sviatky sa veľmi teším, obzvlášť na moju rodinu. Na môjho brata a kamarátov – ako každoročne si spolu zahráme hokej, hokejball a strávim krásny čas s mojimi najbližšími.

Čo by si odkázal návštevníkom nášho webu a hokejistom Zlatých Moraviec?

Návštevníkom webu a hokejistom by som  odkázal,  aby  uprednostnili čas strávený  pred TV a internetom a venovali sa  športovaniu, aby naši mladí hokejisti dali maximum do tréningov, počúvali rady trénerov.

Hlavne sa bavte hokejom!!!

Taktiež  by som chcel  vyzdvihnúť správcu tohto webu a poďakovať touto cestou všetkým ľuďom, ktorí sa venujú a venovali hokeju v Zlatých Moravciach a nemalou mierou prispeli k rozvoju klubu a hráčov.

Ďakujem